Smolník

Kostol Smolník

            Evanjelici v Smolníku prežívali v 17. storočí ťažké obdobie. Okolo roku 1662 používali kostol sv. Kataríny, no po protireformačných zásahoch im bol odňatý (1705) a zostal rímskokatolíkom. Napriek tomu, že mali právo používať kostol po šopronskom sneme (1681), vlastný chrám si postaviť nemohli. Obdobie silnej rekatolizácie za panovníkov ako Leopold I. či Mária Terézia znemožnilo evanjelikom rozvoj.

Zlom nastal až po Tolerančnom patente Jozefa II. (1781). Pri jeho návšteve Smolníka (1783) bolo evanjelikom dovolené postaviť si kostol. Ten bol dokončený v roku 1787 ako jednoduchý tolerančný chrám bez veže, mimo hradieb mesta.

Kostol bol viackrát poškodený, najmä pri veľkom požiari v roku 1905, keď vyhorel spolu s časťou mesta. Následne bol obnovený. Interiér doplnil oltárny obraz (1906) a organ dovezený z Nemecka. Kostol dodnes nemá klasickú vežu, zvony sú umiestnené osobitne.

Dejiny Smolníka ovplyvnili vojny, povstania, mor a hospodárske úpadky baníctva. To viedlo k chudobe, vysťahovalectvu a úbytku evanjelikov. Po roku 1939 a počas druhej svetovej vojny sa situácia ešte zhoršila. Po odchode posledného nemeckého farára Samuela Morávka a väčšiny veriacich zostal len malý zbor (cca 180 členov), ktorý bol pričlenený k Mníšku nad Hnilcom. Majetok zboru prešiel na štát bez náhrady.

Napriek ťažkým dejinám zbor pretrval a dodnes svedčí o viere svojich predkov.

Zdroj: Košický seniorát Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania na Slovensku; ISBN 978-80-8143-217-0.