Protireformácia
Protireformácia na Spiši nastala po vymretí rodu Thurzovcov, keď sa moci ujali katolícki Csákyovci. Tým sa skončilo obdobie rozkvetu reformácie a začala sa silná rekatolizácia, podporovaná najmä jezuitmi. Evanjelici postupne strácali svoje postavenie, kostoly aj práva a katolícka cirkev obnovovala svoju správu i školstvo.
V Mníšku nad Hnilcom pôsobili v 17. storočí viacerí evanjelickí farári, napríklad Johan Berger, po ňom Friedrich Seltenreich a ako prvý samostatný farár Filip Heuntsch zo Spišského Podhradia. Pri evanjelickom zbore vznikla aj škola, kde učil Johann Hermelius a kantorom bol Andreas Kempler. Neskôr tu krátko pôsobil Martin Adami. Obdobie však poznačili ťažkosti – počas služby farára Johanna Galiveckého (1647–1667) postihol obec mor, pri ktorom zomrelo až 1122 ľudí. Jeho nástupca Georg Milek musel počas prenasledovania evanjelikov odísť.
Situácia evanjelikov bola veľmi zložitá: kostoly im boli odoberané a bohoslužby mohli konať len v určených artikulárnych chrámoch. Mnohí veriaci odchádzali z regiónu. V Mníšku síce pôsobili ďalší farári ako Matej Frölich, ktorý založil matriky, Valentín Klein či Pavol Zarevucius, no aj ten bol vyhnaný vojskom generála Antona Caraffu. Na začiatku 18. storočia pôsobil v zbore aj senior Juraj Fischer, ale po potlačení Rákociho povstania prišli ďalšie rany – mor si vyžiadal stovky obetí a zbor zostal istý čas bez farára.
Napriek nepriaznivým podmienkam sa evanjelici schádzali tajne v prírode a v stodolách. V prvej polovici 18. storočia tu pôsobil farár Michael Lang. Vizitácia z roku 1731 uvádza, že väčšinu obyvateľstva tvorili evanjelici, pričom sa spomína aj učiteľ Georg Thorner. Roku 1739 obec opäť postihol mor s 927 obeťami.
Po vydaní tolerančného patentu sa evanjelický zbor v Mníšku výrazne posilnil a tvoril väčšinu obyvateľstva. Napriek neskoršej maďarizácii si veriaci zachovali svoj nemecko-luteránsky charakter a vieru až do novších čias.
Zdroj: Košický seniorát Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania na Slovensku; ISBN 978-80-8143-217-0.