Filiálka Smolník
Smolník (Schmöllnitz) bol od dávna významným banským a hutníckym centrom, ktorého počiatky siahajú až do staroveku – k osídleniu Keltov a neskôr rímsko-slovanského obdobia. Územie bolo známe bohatstvom rúd, čo prilákalo aj rímske vojsko a cisára Marca Aurélia. Písomné pramene sú však chudobné, keďže archívy boli zničené (napr. Tatármi).
Po roku 1301 za vlády Anjouovcov sa Smolník stal významným banským mestom, prepojeným s obchodom rodov Thurzovcov a Fuggerovcov. Výsady mu udeľovali uhorskí králi Štefan V., Belo IV. a Ladislav V. Mestské práva získal roku 1326 a potvrdil ich kráľ v roku 1332. Významnou osobnosťou bol komorský gróf Viliam Dougeth, spolupracovník kráľa Róberta z Anjou, ktorý podporil rozvoj mesta. Prvý gotický kostol bol postavený v roku 1332, no mesto často trpelo útokmi (napr. Bebekovci).
Reformácia prenikala do regiónu postupne. Už skôr pôsobil reformný kazateľ Andreas Fischer, ktorý mal v Smolníku stúpencov, no bol prenasledovaný a napokon popravený. Reformáciu výrazne podporoval palatín Alexej Thurzo, ktorý doprevádzal kráľa Ferdinanda a kráľovnú Máriu Habsburskú do Augsburgu (1530), kde bolo prijaté Augsburské vyznanie od Filipa Melanchtona. Spomína sa aj Konrád Cordatus, spolupracovník Martina Luthera.
Napriek rozšíreniu evanjelického augsburského vyznania prišla silná protireformácia (napr. za vlády Leopolda I., Karola III. a Márie Terézie), ktorá evanjelikom odobrala kostoly. Evanjelici v Smolníku používali kostol sv. Kataríny len dočasne a po roku 1705 oň definitívne prišli.
Zmenu priniesol až Tolerančný patent Jozefa II. v roku 1781. Po jeho návšteve v roku 1783 bolo evanjelikom dovolené postaviť si vlastný kostol, ktorý bol dokončený v roku 1787 ako typický artikulárny kostol mimo hradieb mesta.
Zdroj: Košický seniorát Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania na Slovensku;
ISBN 978-80-8143-217-0.